S priateľkou sme spolu 2 roky, máme 1-ročného syna. Od začiatku je to medzi nami hore/dole, hádky strieda pokoj a s kľudom prichádzajú hádky, máme to tak celý vzťah. Pred rokom sme sa presťahovali do zahraničia, kde mi priateľka pomohla nájsť prácu a našla nám aj bývanie (nehovorím nemecky, iba anglicky, preto sa postarala o tieto veci práve ona). Keďže je na materskej, peniaze domov nosím ja+ sa snažím so všetkým pomáhať. Varím, starám sa o psy, pomáham jej s upratovaním, čokoľvek ju doma napadne prerobiť alebo vytvoriť, idem a urobím to, žiadna manuálna činnosť mi nie je cudzia.
Najväčší momentálny problém sú u nás urážky, kedy to vyvrcholilo do takej miery, že ma žena koľkokrát v hádke slovne napadne, vo väčšine prípadov sú to naozaj ostré a agresívne slová, nehanbí sa to robiť ani pred naším synom. Keď sa jej snažím chytiť ruky, alebo naposledy som ju len chytil a snažil sa jej upokojiť, urobila scénu že som ju napadol a pred jej rodinou zo mňa urobila agresora. Na to som dostal zákaz k rodine jazdiť, za to ako sa k nej správam, vraj je všetko moja vina.
.jpg)
Keď som prišiel s tým, že odídem, začalo vydieranie cez majetok a nášho syna, ďalej že všetkým povie, že som taký a taký. Úprimne som psychicky na dne. od poslednej hádky uplynul týždeň, potom bol úplný pokoj a včera opäť hádka a presne toto rovnaké. Je mi hrozne ľúto, že sa s partnerkou stále hádame, predsa len by som chcel, aby už bol pokoj a aby medzi nami zavládla harmónia. Lenže to sa akosi nekoná a medzitým krik, zmätok, chaos a ostré hádky. Koľkokrát som plakal, koľkokrát ma to trápilo, ale nenachádzam pre nás žiadne riešenie ao to viac je to pre mňa ťažšie. Nemôžem si pomôcť. Napriek tomu partnerku milujem a chcem s ňou žiť, bojím sa ale, aby to nejakým spôsobom nemalo vplyv na nášho nádherného syna, za ktorého som jej vďačný. Bez hádok by sme boli v pohode.