S priateľom sme skoro rok (mne je 20 a jemu skoro 40). On má z predchádzajúceho vzťahu 3 deti. Chlapček (3 roky) – ten nie je jeho, ale bývalá mu to tajila a on ho berie ako svojho). Ja mám tiež malého chlapca z predchádzajúceho vzťahu (budú mu 2.). Vec sa ma tak, ze proste zarlim. Jeho deti nemáme stále, len najstarší u nás bývali a prostrední s tým chlapcom jazdí občas. Keď sme sa spoznali, tak som vedela, že ho má, ale nebral si ho ako ty 2).
Teraz sa má vec tak, že zakaždým, keď má ten chlapec prísť tak sa proste pohadáme (bud sa mi neuraci povedať, kedy dorazí alebo niečo proste vypláva). Minule bol môj syn chorý, 4 dni horecky, kasiel, ryma no proste choroba ako vysitaná. V pätkách už nemal teplotu, ale proste furt chorý a môj muž povedal, že príde zajtra jeho syn a jeho druhá dcéra. Vytočilo ma, že vôbec nebral do úvahy chorého syna a zákaznú cenu chcel jednoducho jeho na vikend. Predtým sme si ho nebrali, pretože si bývala povedala, že mu ho dávať nebude. Pritom proste furt robí ako berie môjho syna ako vlastného, on mu aj rieka otecko. Neviem, prečo nevezme do úvahy, že potrebuje pokoj a nie ľútať s detma.
Vždy dostane prednosť jeho syn, o toho sa stará, keď tu je. Chodí ho uspavať, ráno vstavá s ním, hrajú sa a jednoducho mu robí tatu. O môjho syna sa takto akoby tiež starala, ale len keď tam sú. To ma proste potom hrozne mrzí, keď vidím, ako si ho nevsima potom čo odídu.Nenapadne ho ísť so mnou uspať ani ráno vstať, ani sa s ním viac pohrať, skoro nič jednoducho. Cez týždeň je do 6 v dielni, ktorú máme dole, takže sa vidieť mužom kedykoľvek. Ale keď príde domu, tak proste cumi na tv a nič sa nedeje. Cez víkend mame vrtsinou deti aspoň 1 deň a keď nie tak pracuje. Malokedy sa stane, že by bol iba so mnou. Najstarší je v puberte a aj keď u nás bývali, tak s nami veľa času tráviť nechce. Ja ju mám veľmi rada a nemám problém s ňou čokoľvek podnikať. Aj si dosť povidíme.